17. september 2021

Začína Biela noc a potrvá až 17 dní

Dlhšia, komornejšia, lokálna. Biela noc aj tento rok prináša umenie do ulíc, rešpektuje však nároky neistej pandemickej jesene. Viac ako 60 diel, umeleckých zásahov či výstav z dielne prevažne slovenských a českých autorov si budeme môcť vychutnať vo verejnom priestore kedykoľvek počas dvoch jesenných týždňov, medzi siedmou večer a polnocou. Vyhnete sa tak davom a zážitok z umenia si môžeme dopriať aj opakovane.

Eurovea je aj tento rok súčasťou festivalu. Okrem vizuálnej mágie v jej okolí vás určite zaujmú rôznorodé diela mladých slovenských umelcov, od svetelných jogínov Pavla Trubena, cez šarkana Borisa Vaitoviča, až po interaktívnu hojdačku autorskej dvojice Samayel & Laila. V Sklade č. 7 sa zase môžeme tešiť na multimediálnu inštaláciu od viacerých autorov, ktorých spoločnou inšpiráciou je dokumentárna esej Barbory Sliepkovej Čiary. Vstupné sa v tomto ročníku neplatí! Všetky diela sú nainštalované vo verejnom priestore a prístupné zdarma.

V Eurovea sa Biela noc začína 17. 9. na námestí pri fontáne. Dielo talentovaného Slováka Pavla Trubena patrí na festivalovej mape do kategórie stálych, čiže máte dostatok času na to, aby ste si ho prišli pozrieť. Bude vystavené až do 3. 10.

Pavol Truben pôsobí v Bratislave ako výtvarník, dizajnér a pedagóg. V roku 2017 ukončil doktorandské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, počas štúdia absolvoval zahraničnú stáž na École Superieure Estienne v Paríži. Pohybuje sa medzi médiami kresby, grafiky, objektu a priestorovej inštalácie. Zaujímajú ho aktuálne spoločenské témy, ktoré sa snaží spracovávať zrozumiteľne, s nadhľadom a s miernou dávkou irónie. Jeho séria cvičiacich figúr poukazuje na kontrast medzi spoločnosťou, ktorá nastúpila na trend zdravého životného štýlu, oproti spoločnosti, ktorá bojuje s problémami duševného zdravia. Ironicky komentuje jednotlivca, ktorý hľadá harmóniu vo fyzickej aktivite, pričom motiváciou pre neho je vyrovnanie sa s pracovným stresom, úzkosťou a psychickým tlakom. Svetelná inštalácia sa zamýšľa nad nutnosťou nastavenia celkového pracovného tempa. Od určitého momentu už nestačí „zacvičiť si“ (jogu) dvakrát do týždňa. Inštaláciou autor spracúva tému vyhorenia. Tak sa dá dielo čítať na základe jeho osobnej skúsenosti. V dobe koronovej si však za jednotlivé figúry môže každý divák dosadiť svoj vlastný príbeh o hľadaní duševnej rovnováhy.